Plesňové ochorenie - Dermatofytóza

Našu veterinárnu ambulanciu čoraz častejšie navštevujú pacienti, ktorí majú problémy s dermatofytmi, čiže s plesňovým ochorením. Mykotické a bakteriálne infekcie spolu s alergiami patria medzi najčastejšie kožné ochorenia, ktoré trápia našich pacientov.

Dermatofytóza

Plesňové ochorenie kože, odborne nazývané dermatofytóza, sa najčastejšie vyskytuje u mačiek, hlodavcov, menej často u psov. Až 40% perzských mačiek je nosičom infekcií bez toho, aby samé fyzicky ochoreli. U psov sa ochorenie vyskytuje zriedkavo a často býva dôsledkom imunitného oslabenia organizmu. Dermatofytózu v našich podmienkach spôsobujú najčastejšie rody Microsporum a Trichophyton. Väčšina týchto plesní patrí medzi zoonózy, to znamená, že sa môžu prenášať zo zvierat na človeka. Prenášajú sa priamym kontaktom s chorým zvieraťom alebo s kontaminovanými predmetmi. Veľké množstvo choroboplodných zárodkov sa nachádza nielen na chorom zvierati, ale aj v prostredí, napríklad v srsti, v šupinách a dokonca aj na chovateľských pomôckach, napríklad na hrebeni.

Mikroskopické zárodky plesní (spóry) sú takmer všade. Vznášajú sa voľne v prostredí, sú aj na povrchu kože. Problém vzniká, keď je znížená imunita zvieratka (príp. majiteľa), napríklad u mláďat, starých zvierat, stres počas transportu alebo iné súbežné ochorenie. Spóry sú schopné prežiť v suchom prostredí aj 5 – 7 rokov. Dermafytické plesne žijúce na povrchu kože, v srsti, v pazúrikoch zvierat (i človeka) sa živia keratínom. Nenapadajú zdravé tkanivo, množia sa na odumretom tkanive. Plesne majú radi teplo a vlhko. A keď je znížená imunita (v dôsledku ochorenia, stresu), môže prepuknúť dermafytóza.

Ako sa prejavuje dermatofytóza?

Príznaky ochorenia sú najčastejšie kruhovité lézie v priemere 1 – 4 cm s červenkastým okrajom, šupinatenie kože, srsť i pazúriky sa lámu. Svrbenie sa môže ale i nemusí objaviť. Pazúriky sa deformujú, drápkové lôžko sa zapaľuje, zviera následne kríva. U mačiek sa srsť môže javiť, ako by bola napadnutá moľami, majú drsné chlpy a šupiny. Najpostihnutejšie miesta na tele bývajú hlava a končatiny. Mnohé zvieratá môžu byť prenášačmi dermatofytóz, hoci sa u nich ochorenie vôbec neprejaví. Nesmieme opomenúť zoonotický charakter. Nie nadarmo sa hovorí, že dermafytóza je profesionálna nákaza veterinárov. U ľudí sa dermatofotóza najčastejšie prejavuje lokálnym sčervenaným okrúhleho tvaru, kde sa tvoria šupinky, najme na predlaktí, tvári, krku, ale dokonca i vo vlasovej časti hlavy.

Diagnostika ochorenia

Ochorenie sa diagnostikuje vzorkami z kože a odberom chlpov na mikroskopické vyšetrenie, Woodovou lampou, kde sa pozoruje fluorescencia plesní na koži a to zeleno-žltej farby. Ďalšou možnosťou diagnostiky je kultivácia na Sabuardovom agare alebo DTM test, kde sa agar v pozitívnom prípade zafarbí na karmínovo červenú farbu. Pri pozitívnom náleze treba preliečiť zvieratko, majiteľov a poriadne vyčistiť prostredie.

Terapia

Liečba plesní nie je zložitá skôr nepríjemná svojou dĺžkou. Ide hlavne o rôzne kúpele a postreky zvieratka. V závažných prípadoch sa dávajú aj lieky. V každom prípade je dôležitá čistota a dezinfekcia prostredia.

Ako dermatofytózam predchádzať?

Samozrejme veľa záleží od sily imunitného systému. Tak v prvom rade je dobré posilňovať obranyschopnosť organizmu. Opatrný treba byť hlavne, keď chcete doniesť domov nové zviera. Plesňovým ochorením kože môže trpieť zvieratko nielen z chov produktu, z burzy, ale aj od seriózneho chovateľa. Treba dodržiavať základy hygieny pri manipulácii so zvieraťom. Nové zvieratko je vždy dobré mať 30 dní v karanténe a pozorovať. Ako prevencia dobre slúžia antimykotické šampóny a kúpele. Kontaminovaný materiál a chovateľské pomôcky je najlepšie spáliť.

Na záver...

Plesne sú zákerné v tom, že spôsobujú ochorenia, keď to najmenej čakáme. U mačiek sa choroba nemusí klinicky vôbec prejaviť. Dermatofyty sa však dajú pomerne jednoducho liečiť. Nezabúdajte, že toto ochorenie patrí medzi zoonózy, čiže nákazy zvierat prenosné na človeka. V prípade, že máte podozrenie na dermatofytózu, neváhajte navštíviť Vášho veterinárneho lekára.